V súčasnosti sú kladené neustále rastúce kvantitatívne a kvalitatívne požiadavky na strojársku výrobu. Dosiahnutie maximálnych efektov výroby predpokladá tvorčiu aktivitu a súlad medzi jednotlivými prvkami výrobného systému.
Na základe poznatkov z minulých rokov je možné konštatovať, že nižšia technická úroveň v strojárskych závodoch bola daná aj nízkym využívaním výpočtovej techniky a nízkym stupňom automatizácie v predvýrobných a výrobných etapách. Automatizovali sa len jednotlivé časti výroby bez ich komplexného riešenia a integrácie.