Seminárna práca: Prijímanie politických rozhodnutí v závažných celospoločenských otázkach - Reforma daňového systému

Daňová politika patrí medzi najdôležitejšie nástroje, ktorými politickí predstavitelia s pomocou ekonomických poradcov regulujú ekonomiku štátu. Každoročne prijímaný štátny rozpočet je tvorený prijímami na jednej strane a výdavkami na strane druhej, pričom príjmovú časť rozpočtu tvoria predovšetkým dane odvádzané fyzickými a právnickými osobami. Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky bol pre náš štátny rozpočet charakteristický vysoký deficit, to znamená, že výdaje vysoko prevyšovali prepodkladané príjmy. Po vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2004 a následnej snahe v čo najskoršom možnom termíne prijať euro však bolo potrebné realizovať v oblasti daní zásadné zmeny, ktoré by na tento krok vytvárali vhodné podmienky.1 Po dlhšej príprave sa vláda Mikuláša Dzurindu odhodlala v roku 2004 započať reformu daňového systému, ktorej hlavným cieľom bolo, podľa slov vtedajšieho ministra financií Ivana Mikloša, vytvoriť daňový systém, ktorý motivuje ľudí k práci, nezamestnaných aktívne si hľadať zamestnanie, podnikateľov investovať a vytvárať nové pracovné miesta“.2
Uskutočnenie daňovej reformy sa javilo tiež ako nevyhnutné najmä preto, že dovtedy uplatňovaná selektívna daňová politika bola založená predovšetkým na zvýhodňovaní určitých odvetví alebo typov podnikateľských subjektov.
Zmena vládnej garnitúry po voľbách v júni 2006 priniesla zároveň aj zmeny daňovej reformy, ktoré sú v súčasnosti prerokovávané a v prípade ich prijatia postupne implementované do pôvodnej koncepcie daňovej reformy, ktorej návrh vyšiel ešte z dielne predošlej vlády. Napriek počiatočným snahám o výraznú korekciu pôvodného návrhu reformy, je zjavné, že na presadenie zásadnejších zmien alebo dokonca o zrušenie reformy ako celku a vytvorenie novej, v súčasnosti neexistuje potrebná politická vôľa a ekonomické ukazovatele sú dôkazom toho, že takýto radikálny zásah do už prebiehajúceho procesu ani nie je nutný.
Cieľom tejto seminárnej práce je pokúsiť sa porovnať dve existujúce koncepcie daňovej reformy a priblížiť zmeny, ktoré postupne zavádza do praxe nová vládna koalícia zložená zo strany SMER - DS, SNS a ĽS - HZDS.