,,Deti vždy niečo rady robia, lebo v nich hrá mladá krv. A preto je správne, keď im v tom nič nebráni, ale naopak: keď sú v tom podporované. Mali by byť vedené aj k maľovaniu, písaniu, a to hneď hoci v treťom alebo štvrtom roku, podľa toho, ako stačia a sú vyspelé´´.(Komenský, 1970, s. 43,45).
Podobne ako reč a prejavy detskej hudobnosti, výtvarná aktivita dieťaťa je úplne prirodzená. Nemôžeme ju úplne vysvetliť len ako detskú radosť z pohybu a zo stopy, ktorú zanecháva kresliaci nástroj. Je úzko spojená na zážitky, tvarovú a farebnú pamäť, na detskú predstavivosť, ktorú pomáha rozvíjať. Popri zručnostiach, ktoré môžeme izolovane cvičiť, skôr sa usilujeme o spojitosť medzi kresbou a schopnosťou vyvolávať predstavy, aby práca vo výtvarnej výchove bola plná vnútorného oživenia, aby slúžila na poznávanie sveta, dovoľovala rozvinúť sa do celej šírky, v ktorej sa uplatní cit , tvorivosť a potreba krásnej formy .(Uždil, 1984, s. 10).