Anton Bernolák využil kultúrnu západoslovenčinu ako základ pre prvú kodifikáciu spisovného jazyka. Pretože poznal hornooravské nárečie, nebola mu cudzia mäkkosť ďe, ťe, ňe, ľe (ďeďina,ťesto), základ je však západloslovenský (spívať, kóň, ešče). Nepoužíval však y. Bernolákovým jazykom písali mnohí významní autori (Hollý, Fándly, Palkovič), vyučovalo sa ním v prvom slovenskom učiteľskom ústave a rokovalo sa v ňom na zasadnutiach Slovenského učeného tovarišstva. Po uzákonení vydal Bernolák po latinsky písané diela: Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách, Slovenská gramatika (prvá gramatika spisovnej slovenčiny).