Ako vidíme, v Hippokratovej prísahe je zahrnutá požiadavka konať vždy v záujme pacienta a svojím rozhodovaním, správaním, liečením či ošetrovaním mu nikdy neuškodiť. Zásadne odmieta akékoľvek formy eutanázie, ako aj umelého potratu. Žiada, aby ošetrovatelia ani liečitelia neprekračovali svoje kompetencie neodbornými zákrokmi. Určitý rešpekt k autonómii pacienta vyjadruje požiadavka zachovať tajomstvo informácií získaných pri ošetrovaní chorého. A napokon apeluje, aby naplnenie tejto prísahy bolo odmenené úctou a uznaním a jej porušenie privolalo ich pravý opak, teda neúctu a odmietnutie.
Ak si uvedomíme, že antická etika sa formovala ešte v otrokárskej spoločnosti, neprekvapuje, že v nej nemohli byť deklarované a ani uplatňované princípy spravodlivosti, rovnosti a autonómie tak zreteľne, ako je to dnes.