Labouristická vláda z rokov 1945 – 1951 za svoje šesť ročné funkčné obdobie preukázala veľa slepej oddanosti ku svojej strane i občasnú horkosť, ale založila nový typ konsenzu, sociálnu demokraciu spočívajúcu na zmiešanej ekonomike a spoločnosti hojnosti, ktorý Britániu bez väčších problémov previedol ťažkými povojnovými transformáciami a vo svojej podstate vydržal po celú ďalšiu generáciu. Až vo veľmi odlišnej politickej a hospodárskej klíme neskorších sedemdesiatych rokov začal byť tento konsenzus, vzyšlí z povojnového obdobia, spochybňovaný. Do tej doby sa zdalo, že rovnováha medzi inováciami a stabilitou, ktorú režim po štyridsiatom piatom roku nastolil, odpovedala obecnej vôli.