Samovražda je vlastné úmyselné sebausmrtenie. Ako sociálny jav je jednoznačne neželateľná a považovaná za sociálnopatologickú. Býva najrôznejšie motivovaná, ale najčastejšie je to reakcia ako následok ťažkej, zdanlivo neriešiteľnej a bezvýchodiskovej životnej situácie, v ktorej sa jedinec ocitne. Sú to situácie sprevádzané bezperspektívnosťou a stratou zmyslu života, zničením vyznávaných hodnôt, nedostatkom lásky a porozumenia. Ľudia, ktorí majú pri záťažových situáciach dostatok sily, konajú racionálne a bez nejakých zbytočných odkladov a prieťahov väčšinou nepotrebujú psychoterapeutickú podporu. Krízové situácie riešia sami, či s pomocou známych a rodiny. Je všeobecne známe, že jedincovi najlepšie pomôže rodina, ak je pevná a stabilná. Naopak ak je nestabilná, tak to jedinca nechráni, ale destabilizuje. Všeobecne sa dá povedať, že bez stabilnej rodiny nie je stabilný jedinec.