Najväčšími prírodnými katastrofami pre človeka v celých dejinách ľudstva boli epidémie a najťažšími antropogénnymi katastrofami boli, sú aj budú stále vojnové konflikty. Práve vojny, ktoré sprevádzajú ľudstvo už od nepamäti, slúžia ako prvotný príklad krízového managementu. Už v dobách dávnej minulosti každá vojna vyžadovala plánovanie, centralistické riadenie, realizáciu personálnej politiky, taktiku, definíciu cieľa, určitú úroveň riadiacich zložiek a pravidlá samotného velenia – riadenia. Spôsoby riadenia a zvládania krízových situácií sú úmerné technickému rozvoju danej spoločnosti.
Pri podrobnejšom pohľade na súčasnú realitu je nutné konštatovať, že bezpečnostné riziká vo svete, v Európe i v samotnej Slovenskej republike sú obrovské a na mnohých úsekoch majú rastúci trend. Stále viac sa presadzuje názor, že dosiahnutie požadovanej úrovne bezpečnosti SR a jej obyvateľov nie je možné bez komplexného využitia systému krízového manažmentu a jeho nástrojov.
Súčasné riziká európskej bezpečnosti vyplývajú predovšetkým zo špecifickej povahy prebiehajúceho prechodného obdobia od bipolárneho k multipolárnemu svetu. Toto obdobie je charakterizované na jednej strane oživovaním historických rizík a konfliktov (časť z nich bola umelo tlmená v bipolárnom prostredí) a na druhej strane vznikom nových rizík a konfliktov, ktoré pramenia hlavne z ekonomických a sociálnych problémov dnešnej Európy.