Seminárna práca: Farbosleposť

Ľudstvo od nepamäti vníma farby a farebnosť celého sveta. S rozvojom vedy a techniky sa podarilo mnohé z nich vysvetliť, avšak niektoré zostávajú ešte stále utajené. Pestrofarebnosť sveta bola jedným z prvých momentov, ktoré privolali pozornosť nášho vnímania, asi preto že farebnosť patrí medzi najzákladnejšie vnemy a stretávame sa s ňou všade okolo nás. Hoci spočiatku to bolo len vo forme uvedomenia si rôznofarebnosti a farebných odtieňov, neskôr sa zdôrazňovala celá samotná existencia a spôsob vnímania.
,,Samotná pestrosť a rozmanitosť farieb dáva svetu niečo nenapodobiteľné. S farbami má svet punc celistvosti a úplnosti - punc niečoho, čoho absencia by bola pre naše vnímanie vecí takmer celkom nepredstaviteľnou. Množstvo, rozmanitosť a nepreberná variabilita farieb dáva svetu jeho sýtosť, plnosť a rozmanitosť, bez ktorej by bol svet našej subjektívnej skúsenosti podstatne chudobnejší.“ (Démuth, 2005, s.15) Vnímajú však tento svet takto aj ľudia, ktorí trpia poruchami farebného videnia? Je ich svet tak isto pestrofarebný ako náš, alebo sú ochudobnení o všetko to, čo môžme vnímať my? Takýmito a podobnými otázkami sa zaoberá množstvo ľudí. Farbosleposť a poruchy farbocitu sa vo svete vyskytuje dosť často a sú často radené k závažným problémom. Paradoxom je,že nie tak pre samotného jedinca ako skôr pre ľudí, ktorí sa s tým nevedia stotožniť alebo do danej problematiky nevidia.
Človek, ktorý je farboslepý či už úplne alebo čiastočne vníma svet úplne inak. Dalo by sa povedať, že našimi zmyslami vlastne nepochopiteľne, pretože nevieme ako je to vnímať inými farbami.....