O anorexii a bulimii se vraví, že sú to „dve strany jednej mince “. Tieto poruchy majú síce rozdielne príznaky, ale obidve sú spôsobované nutkavým správaním súvisiacim z jedlom. Bulímia sa však na rozdiel od anorexie jednoduchšie udrží v tajnosti. Postihnutá totiž neklesá na váhe, prejedá sa, ale nepriberá, pretože jedlo z tela odstraňuje.
Skutočnosť, že poruchy príjmu potravy sa vyskytujú najčastejšie v období dospievania, nie je náhodná. U mladého človeka vrcholia práve v tomto období snahy o seba prijatie a získanie nezávislosti. Obdobie adolescencie tak prináša so sebou okrem prvých lások aj pocity neistoty a zmätku. Dospievanie neuľahčuje mladým ľuďom a hlavne dievčatám ani tlak médií, propagujúci vychudnutosť ako symbol sexuálnej príťažlivosti a záruku profesionálneho úspechu.
Kombináciou istých telesných, psychologických či sociálno-kultúrnych faktorov, sa porucha príjmu potravy môže stať jedným z riešení stresujúceho obdobia dospievania. Spočiatku prísne diéty, nadmerné cvičenie či zvracanie dávajú človeku pocit, že sa dokáže kontrolovať a vytvárajú ilúziu úspechu, dokonca i zvýšeného sebavedomia.