Ťahák: Slovenské politické myslenie obdobia rokov 1848-49
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:82,7 %
- Typ:Ťahák
- Univerzita:Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
- Fakulta:Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Filozofia
- Predmet:Dejiny politického myslenia
- Ročník:3. ročník
- Rozsah A4:2 strán
- Zobrazené:1 944 x
- Stiahnuté:12 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:2228
- Posledna úprava:01.10.2016
Ľ. Štúr- politická orientácia: v Rak- maď. konfrotácii :
Pokúsil sa zjednotiť zástupcov slovanských národov rakúskej monarchie na základe spoločnej politickej koncepcie. Aj vo Viedni presadzoval myšlienku všeslovanskej solidarity a ideu všeslovanského zväzu, ktorá bola v príkrom rozpore s austroslavistickou politikou českej buržoázie, s týmto nástrojom na udržanie českej hegemónie nad rakúskymi Slovanmi.
Štúr sa na zjazde postavil na stanovisko prebudovania Rakúska na spolok rovnoprávnych národov. 3. júna 1848 na zasadaní zboru československého nebojácne povedal: “Cieľ náš mal byť zachovať ríšu rakúsku? Náš cieľ zachovať je nás. Najprv musíme slúžiť sebe, potom iným. Dosiaľ Rakúsko stálo a my sme hnili. Čo by nám povedal svet, keby sme o nich viac nestáli, len o zachovanie Rakúska? Pádom Rakúska nepadáme my. Vyslovme sa, že chceme ako samostatné spojené obce stáť pod vládou rakúskou; tým kladieme dôraz na Slovanov". No aj toto riešenie bolo pre Štúra len prechodnou fázou, pretože neskôr žiadal vytvorenie všeslovanského zväzu a úplné odstránenie národnej neslobody Slovanov v habsburskom mocnárstve.
Pokúsil sa zjednotiť zástupcov slovanských národov rakúskej monarchie na základe spoločnej politickej koncepcie. Aj vo Viedni presadzoval myšlienku všeslovanskej solidarity a ideu všeslovanského zväzu, ktorá bola v príkrom rozpore s austroslavistickou politikou českej buržoázie, s týmto nástrojom na udržanie českej hegemónie nad rakúskymi Slovanmi.
Štúr sa na zjazde postavil na stanovisko prebudovania Rakúska na spolok rovnoprávnych národov. 3. júna 1848 na zasadaní zboru československého nebojácne povedal: “Cieľ náš mal byť zachovať ríšu rakúsku? Náš cieľ zachovať je nás. Najprv musíme slúžiť sebe, potom iným. Dosiaľ Rakúsko stálo a my sme hnili. Čo by nám povedal svet, keby sme o nich viac nestáli, len o zachovanie Rakúska? Pádom Rakúska nepadáme my. Vyslovme sa, že chceme ako samostatné spojené obce stáť pod vládou rakúskou; tým kladieme dôraz na Slovanov". No aj toto riešenie bolo pre Štúra len prechodnou fázou, pretože neskôr žiadal vytvorenie všeslovanského zväzu a úplné odstránenie národnej neslobody Slovanov v habsburskom mocnárstve.