Pred Darvinovské obdobie:
Aristoteles: diela: ,,De anima“ , ,,Historia animalion“.
- rozlišuje dušu: -rozumovú
-citlivú (majú ju aj zvieratá, je smrteľná)
- človek má obe duše, svoje tvrdenie vysvetľuje anekdoticky
- jeho výklad je antropomorfický (napr. medveď je pomalý)
Správaním zvierat sa zaoberali: filozofi – scholastici, teológovia, ranokresťanské náboženstvo
Tomáš Akvinský: - vrcholný predstaviteľ
- podľa neho duša je citlivá a rozumná
- zavádza pojem podvedomé úsilie, týmto sa zvieratá líšia od človeka
- zvieratá nemajú slobodnú vôľu, ale podvedomými pudmi sú vedené k príjemným zážitkom
Renesancia:
D. Hume: - tvrdí, že veľkú časť prejavov zvieratá získavajú z pozorovania ale časť prejavov sa nemení a nezdokonaľuje ani napriek dlhodobým skúsenostiam a opakovaniam - toto sú vrodené prejavy
19.stor. :
Darwinova teória: hovorí o prirodzenej podstate vzniku a vývoja života.
Brehm – zástupca anekdotického obdobia, tesne prechádza obdobiu vzniku etológie. Snažil sa popísať čo najviac spoločných znakov človeka so zvieratami – venoval sa najdokonalejším zvieratám. Vychádzal z rôznych informačných zdrojov: z príhod, zážitkov, svedectiev (preto anekdotické obdobie).
Začiatok 20. stor.:
K. Lorenz, N. Timberger a K. von Frisch: zaoberali sa jednotlivo viacerými živočíšnymi druhmi, čo umožnilo zaregistrovať celé ich správanie – ide o repertoár správania druhu = etogram správania.
Etológia je veda, ktorá hodnotí všetky základné prejavy zvierat v ich prirodzenom životnom prostredí, v poloprirodzenom alebo v laboratóriu.
Významný slovenský etológovia: Czako, Novacký, Áč
Zdeněk Veselovský - riaditeľ pražskej zoologickej záhrady