Účtovníctvo vzniklo z potrieb praxe. Najskôr sa vyvinulo jednoduché účtovníctvo, neskôr podvojné účtovníctvo. V súčasnosti v tejto súvislosti hovoríme o dvoch sústavách účtovníctva:
1. sústave podvojného účtovníctva
2. sústave jednoduchého účtovníctva
Líšia sa predovšetkým tým, akým spôsobom sa zaznamenávajú informácie, ktoré sú predmetom účtovníctva. Ich spoločným znakom je, že sú nástrojom zistenia výsledku hospodárenia príslušného subjektu.
Cieľom účtovníctva je poskytovať informácie o finančnej situácii, výnosnosti a peňažných tokoch účtovnej jednotky.
1. Účtovníctvo z praktického hľadiska: je
a) nástrojom zaznamenávania skutočností, ktoré sú jeho predmetom. Tieto skutočnosti sa najskôr triedia, potom zaznamenávajú (t.j. zaúčtujú a v prípade zaznamenávajú v analytickej evidencii a na podsúvahových účtoch) na základe účtovných dokladov, pričom sa musí overiť správnosť týchto údajov a zabezpečiť ich úplnosť. Výsledkom je vypracovaná účtovná závierka, ktorá okrem kvantitatívnych údajov obsahuje aj požadované kvalitatívne informácie.
b) je nástrojom rozhodovania. Údaje z účtovníctva, predovšetkým z účtovnej závierky, slúžia ako zdroj informácií jednak pre manažment pri rozhodovaní, hodnotení skutočne dosiahnutých výsledkov a stanovení úloh budúceho obdobia, a jednak pre rôznych záujemcov o účtovnú jednotku