Daňovú politiku môžeme charakterizovať ako súhrn opatrení štátu, pomocou ktorých riadi daňovú sústavu v súlade so svojimi ekonomickými zámermi. Z hľadiska uplatňovania daňovej politiky treba mať na zreteli najmä to, že daňová politika:
• má pružne reagovať na zmeny vo všetkých oblastiach hospodárskeho a politického života,
• výraznou mierou ovplyvňuje celý podnikateľský sektor a životnú úroveň obyvateľstva,
• má riešiť problém optimálneho zdanenia subjektov tak, aby svojimi zásahmi podporila investície, vytvárala zvýšený investičný dopyt a prispela aj k zvýšeniu príjmovej stránky verejných rozpočtov (Beňová, 2007).
Podľa Grúňa a Pauličkovej je daňový systém širším pojmom ako daňová sústava a zahŕňa sústavu daní, právne, organizačne a technicky konštituovaný systém inštitúcií, ktoré zabezpečujú správu daní, ich vyrubenie, vymáhanie a kontrolu. Ide o systém nástrojov, metód a pracovných postupov, ktoré tieto inštitúcie uplatňujú vo vzťahu k daňovým subjektom, prípadne k ďalším osobám. Na tvorbe a usporiadaní daňového systému sa zároveň podieľajú aj niektoré ďalšie faktory, ako napríklad dlhodobé (demografické, technologické a ekologické zmeny) a krátkodobé faktory (napr: následok výsledku volieb).