Grécke mýty a báje odzrkadľujú „bohatiersky vek“, ktorý vypĺňal, ako takmer u všetkých iných kultúrnych národov, posledné obdobie ich predhistórie alebo protohistórie. Je to vek bohov, ktorí zostúpili na svet, vek hrdinov, ktorí dokázali nadľudské činy, vek bájnych zakladateľov kmeňov a miest. Vábi nás svojou fantastickosťou, hravými výmyslami i popismi udalostí s historickým jadrom, svojím poetickým čarom. A okrem toho tým, že v ňom nachádzame záznamy najstarších skúseností ľudí, zdroj a živnú pôdu neskoršieho umenia, pradávnu múdrosť, ktorá je dodnes múdrosťou. Hoci pri vzniku vtedajších mýtov a bájí nepoznalo ľudstvo ešte železný pluh, mnohé z nich sa dožili atómového veku: s ich hrdinami sa stretávame v prísloviach a v názvoch kozmických rakiet, v dielach umelcov všetkých odborov, v spisoch filozofov a v prejavoch štátnikov. (Zamarovský, 1973)