1. Charakterizujte integračné procesy Európy do roku 1945
Integrácia znamená združovanie štátov a iných zoskupení v rôznych oblastiach, je to istý druh spolupráce, ktorá môže vyústiť do vzniku medzinárodnej organizácie, na ktorú dané štáty prenesú časť svojej suverenity.
- integračné procesy v Európe možno sledovať už od vzniku samostatných európskych štátov, tieto procesy oscilovali medzi mierovou spoluprácou a vojnovým stavom
- medzi predstaviteľov integračných tendencií patril Karol Veľký, Juraj Podebradský, Napoleon, kancelár Metternich, Jean-Jacques Rousseau, Jeremy Bentham, Imanuel Kant (Konfederácia európskych štátov v diele Večný mier).
- boli dve podoby integrácie: mierová spolupráca vs. dobyvačné ciele a útočná vojna.
- V 20. storočí vznikla myšlienka vytvorenia Spojených štátov európskych - spolupráce európskych štátov na politickej, vojenskej a ekonomickej úrovni
- Rakúšan Coudenhove-Kalergi ako 1. vyslovil myšlienku spolupráce európskych štátov vo svojom diele Paneurópa, ktorým neskôr ovplyvnil Winstona Churchila
- V Československu túto myšlienku presadzovali Masaryk a Beneš.
Za prelom vo vývoji možno považovať iniciatívu francúzskeho predsedu vlády Aristida Brianda, ktorý 5.9.1929 pred Zhromaždením Spoločnosti národov žiadal zriadiť Európsky federatívny zväz. Členovia Zväzu sa mali spoločne radiť, spoločne rozhodovať a vytvárať si spoločenstvá solidarity. Bola snaha o vytvorenie zväzku v hospodárskej, sociálnej a politickej oblasti bez obmedzenia suverenity zúčastnených štátov. Briand predložil Spoloč-nosti Národov roku 1930 Memorandum organizácie európskej únie. Cieľom hospodárskeho zjednotenia malo byť vytvorenie spoločného trhu s podmienenou a obmedzenou liberalizáciou pohybu tovaru, osôb a kapitálu. Mali byť vytvorené tieto orgány: » Európska konferencia » Stály politický výbor » Sekretariát.
Zhromaždenie sa k Memorandu vyjadrilo kladne. Bola vytvorená Európska štúdijná komisia pod vedením generálneho sekretára SN, ktorá sa zaoberala výskumom aktuálnych problémov európskych štátov. Briandova iniciatíva však stroskotala kvôli nezrelosti európskych štátov pre integráciu.
V r. 1940 britský predseda vlády Winston Churchil navrhol spojenie VB, Talianska, Francúzska, Španielska príp. Pruska a iných európskych štátov do konfederácie a vytvorenie tzv. Veľkej rady.
V r. 1944 Churchil a Roosevelt navrhli vytvorenie troch regionálnych organizácií pod vedením USA, VB a ZSSR, tento návrh bol však zamietnutý.
V r. 1944 Belgicko, Holandsko a Luxembursko v Londýne podpísali Zmluvu o vytvorení BENELUX-u, na základe ktorej v januári 1948 vstúpila do platnosti prvá colná únia v Európe.
Vzostup diktátorských režimov a politická kríza prispeli k neúspechu integračných snáh pred rokom 1945, avšak predznamenali neskorší vývoj.