Mnoho ľudí a pacienti, píše Frankl, si sťažujú na pocit bezzmyselnosti ale aj na pocit prázdnoty, ktorý on označil ako „ existenciálne vákuum“. Jeho vznik poukazuje obvykle na tento fakt: na rozdiel od zvierat nehovoria človeku žiadne inštinkty, čo musí, a človeku dneška už nehovoria žiadne tradície, čo je jeho povinnosťou, a často sa zdá , že už nevie, čo vlastne chce. A tým viac je divý po tom, buď iba chcieť to, čo robia iní, alebo robiť iba to, čo iní chcú. V prvom prípade máme do činenia s konformizmom a v druhom s totalitarizmom. Vedľa konformizmu a totalitarizmu nastupuje ako tretí dôsledok existencialneho vákua špecifický neuroticizmus. Dochádza k nástupu nového typu neurózy, ktorú označil ako „ noogennou neurózou“. Sám o sebe však nie je pocit bezzmyselnosti žiadnou neurózou.
Redukcionizmus je nihilizmus dneška. Zatiaľ čo nihilizmus včerajška prezradzoval o Ničom, robí tak nihilizmus dneška slovným obratom „ nič než“.