Idea spravodlivosti u Aristotela a Rawlsa :
Aristoteles odmieta abstraktnú spravodlivosť a trvá na tom, že spravodlivosť sa musí prejavovať vo vzťahu k človeku, občanovi. U Aristotela možno hovoriť o všeobecnej spravodlivosti, ktorá je zároveň vyjadrením najdokonalejšej cnosti a ktorá je zároveň bezprostredným použitím dokonalej cnosti, ďalej možno hovoriť o čiastočnej spravodlivosti. Podobne existuje aj všeobecná nespravodlivosť , ktorá sa realizuje na úkor druhého človeka. Čiastočná nespravodlivosť je prejavom určitej necnosti, ale nemusí byť realizovaná na úkor druhého človeka, napr. v prípade zbabelosti.