Vypracované otázky: Šťastie

Podľa Aristotela je šťastie - / eudaimonia / cieľ, o ktorý sa usilujeme v celej praxi, „ dokonalé a sebestačné dobro“ a „ konečný cieľ jednania „.
Podľa Kanta je eudaimonistické stanovisko v rozpore so samostatným významom morality, pretože zostáva stáť na rovine materiálnej, subjektívnej , hypotetickej a heteronómnej motivácie. Kant sa tu však neobracia výslovne proti Aristotelovi, ale predovšetkým proti hedonistickej etike bristkého empirizmu. Kant chápe „ eudaimonizmus“ vo význame „ hedonizmus“. Ale Aristoteles presne rozlišuje šťastie ( blaženosť ) a ( zmyslovú ) slasť ( hedone ). Pretože podľa Aristotela šťastie záleží v trvalej činnosti, kde sa najdokonalejšia schopnosť človeka napĺňa tým, že sa zaoberá najdokonalejším predmetom. Ale najdokonalejšia schopnosť človeka je rozum. Šťastie preto nemôže záležať iba v rozumovej činnosti.
Aritoteles rozlišuje dva najdokonalejšie predmety rozumu a podľa toho tiež dve alternatívy šťastia:
1. jedným dokonalejším predmetom je pravda uchytávaná v čistej teórii. K tomuto predmetu sa vzťahuje šťastie teoretického života.
2. druhým predmetom je dobrý život a jednanie v spoločnosti a v polis. K tomuto sa vzťahuje šťastie praktického života.