Aristoteles sa vo štvrtej knihe Politiky venuje rozboru a výkladu jednotlivých ústav. Ústavy rozdelil na niekoľko základných foriem, podľa toho v akom štáte sa uplatňovali respektíve podľa skupiny ľudí, ktorí mali v danom štáte dominantnú moc. Ústavné formy rozdelil do dvoch základných skupín. Tie ústavné formy, ktoré pokladal za správne boli. Kráľovstvo, aristokracia a polieta. Dalo by sa povedať, že za ich zlé protiklady resp. odchýlky týchto ústavných foriem pokladal. Tyranidu, oligarchiu a demokraciu. Ako ďalej v tejto knihe popisuje ústavné formy sa väčšinou vyskytujú ako kombinácie týchto základných. Zaujímavý je jeho pohľad na demokraciu ako formu zlej ústavy. Pri popise rôznych druhov ústav sa často vracia k demokracii a porovnáva ju s ostatnými. Demokraciu najprv popisuje ako formu vlády väčšiny. Pod označením „väčšina“ myslel občanov štátu, ktorí sa k moci dostali len na základe toho, že patria k najpočetnejšej skupine a neobsadzujú úrady na základe cností, majetku a dosiahnutého filozofického poznania, ktoré považoval za primárne vlastnosti ľudí, ktorý majú spravovať štát. Ale úrady pripadnú naopak ľuďom bez cností, ktorí bažia len po nadobudnutí moci a majetku. Takýto úradníci potom nezastávajú funkciu pre osoh štátu ale pre svoj vlastný. Ak by bola takto definovaná demokracia, tak by sa nebolo čomu čudovať, že ju Aristoteles považoval za zlú. No aj sám Aristoteles časom upúšťa pri popise ústav od označenia polieta, ktorá mala slúžiť na odlíšenie zlej formy tj. demokracie a dobrej tj. politei. Ako neskôr píše polieta sa vyskytuje len vzácne a je tvorená buď to občanmi strednej najpočetnejšej triedy, ktorí pracujú a ctia zákon. Teda forma demokracie, alebo prevláda menšia skupina ľudí, ktorá zastáva úrady na základe istej výhody. Väčšinou to bolo vďaka značnej majetkovej nerovnosti kde boli malo bohatých, ktorí ovládali veľa chudobných, teda forma oligarchie. V ďalších častiach Politiky už na odlíšenie demokracií používa označenie dobrá a zlá demokracia.