1. Diamíny, diaminoderiváty (diaminokyseliny), ich vlastnosti, význam
Amíny sú zlúčeniny odvodené od amoniaku nahradením jedného (divoch,troch) atómu vodíka alkylom, alebo arylom, čím vzniknú primárne (sekundárne, terciáne) amíny.
Viaceré amíny sa nachádzajú v prírodných zdrojích, najma v rostlinách. Aminoskupina okrem onych funkčních skupín sa nachádza aj v aminokyselinách, ktoré sú základnými zložkami bielkovín. Odumretím živej hmoty sa bielkoviny rozložia cez aminokyseliny stratou CO2 na amíny, napr. histamin, ktorý vznikne z histidínu stratou CO2, nachádza sa v živých rostlinách a živočišných bunkách a má veľmi doležitú fyziologickú funkci – rozširuje krvné kapiláry. Má úlohu při vzniku alergických ochorení.
Kadaverín, H2N-(CH2)5-NH2, vzniká rozkladom bielkovín. Je vysoko toxický diamín, hnilobného zápachu. Amíny vyskytujúce sa v prírode majú silné biologické účinky, väčšinou sú silne jedovaté, ale pri správnom dávkovaní sa môžu využívať ako liečivá. Medzi amíny patrí početná skupina rastlinných alkaloidov. Alkaloidy patria zvyčajne medzi heterocyklické zlúčeniny, ale existujú aj alkaloidy, ktorých dusík nie je súčasťou cyklu, napr. mezkalín, efedrín.
Efedrín – je alkaloid, ktorý zvyšuje krvný tlak.
Amfetamín – dráždi centrálnu nervovú sústavu, a preto sa využíva proti depresiam ako psychotropná látka, zvyšuje pulz, tlak krvi, a spôsobuje halucinácie. Je to látka stimulačného charakteru, ale jej dlhodobé požívanie môže viesť k poruchám psychického stavu.
Fenyletylamín – prenáša nervové vzruchy. Má fyziologicky dôležitú úlohu v situáciách spojených s prejavmi fyzickej náklonnosti a lásky.