TEORETICKÁ ČASŤ: Ktorákoľvek forma energie, dodaná telesu alebo sústave telies, sa môže za určitých podmienok premeniť na tepelnú. Objektívnym prejavom takejto premeny je napríklad zahrievanie telies. Teplota je objektívna miera strednej kinetickej energie pohybujúcich sa častíc látky. Určovanie teploty telies sa zakladá na nepriamych metódach.
Podľa toho, ktorá vlastnosť snímača sa mení s teplotou, triedime základné typy teplomerov nasledovne:
a) dilatačné – využívajúce teplotnú dĺžkovú alebo objemovú rozťažnosť látok, napr. ortuťové, bimetalové
b) tlakové – využívajúce zmeny tlaku plynu pri stálom objeme
c) odporové – využívajúce teplotnú zmenu odporu vodičov alebo polovodičov, napr. termistory
d) termoelektrické – využívajúce závislosť termoelektrického napätia od rozdielu teplôt medzi dvoma snímača, napr. termočlánky
e) radiačné – ktorými určujeme teplotu na základné kvantity alebo kvality tepelného žiarenia meraného telesa, napr. pyrometre