Súčasná Ústava Slovenskej republiky bola prijatá na pôde zákonodarného zboru,
Slovenskej národnej rady, 1. septembra 1992. Predbehla tak vznik samostatného štátu – Slovenskej republiky 1. januára 1993, ktorá vznikla ako jeden z dvoch nástupníckych štátov po zanikajúcej Českej a Slovenskej Federatívnej Republike.
Od svojho priatia v roku 1992 bola naposledy novelizovaná v roku 2006. Novelizácia ústavy v roku 2004 bola podmienená vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, novelizácie v rokoch 1998 – 2001 sa priamo dotýkali aj postavenia hlavy štátu a oproti pôvodnému stavu jeho postavenie a usporiadanie vzťahov medzi najvyššími štátnymi orgánmi značne upravili.
Forma vlády a postavenie prezidenta Slovenskej republiky sa od začiatku existencie Slovenskej republiky ako samostatného štátu stala témou politických diskusií. Tieto otázky boli od počiatkov vzniku štátu o to nástojčivejšie, že dvaja najvyšší reprezentanti štátu – Michal Kováč ako prezident a Vladimír Mečiar ako predseda vlády – sa dostali do vzájomného konfliktu, ktorý svojim rozsahom a intenzitou poznačil celú spoločnosť. Tento názorový stret predstavoval jednu zo základných konštánt vnútropolitického vývoja Slovenska najmä v rokoch 1993 – 1998. Slovenská republika je parlamentnou republikou, čo vyplýva z rozloženia deľby moci v štáte, ako aj ústavným zakotvením parlamentnej formy vlády. Typickým znakom tejto formy vlády je aj postavenie hlavy štátu, ktoré sa označuje ako slabé.1
Vo svojej práci sa bude zaoberať voľbou prezidenta, odvolaním, zastupovaním, jeho právomocami a vzťahu k parlamentu a v rámci exekutívnej moci. Rovnako spomeniem aj doterajších prezidentov.