Kategória ľudských práv a ich ochrana sa v predstavách spája s históriou vývoja ľudskej spoločnosti, doktrinálneho poznania, filozofických názorov a právnych fikcií. Z týchto aspektov, či vedome alebo nie sú v súčasnosti vnímané ľudské práva, a navyše všetky ich dimenzie vnímané a interpretované vlastnou individualitou sú transformované do súčastných súvislostí. Utváranie a zdokonaľovanie systému garancií i foriem a prostriedkov uplatňovania ľudských práv a základných slobôd je integrálnou súčasťou transformačných procesov v právnom poriadku, v štátnom mechanizme a v širšom zmysle aj v celom politickom systéme spoločnosti. Významnú úlohu hrajú pritom aj premeny v systéme hodnôt rešpektovaných a rozvíjaných na ceste k občianskej spoločnosti.
Tieto spoločenské procesy spolu tvoria najvlastnejší obsah súčasnosti spolu s úsilím oživiť ekonomické procesy na zabezpečenie priaznivých životných podmienok ľudí. Nezastupiteľnú úlohu tu má proces poznávania a s tým proces vzdelávania a prirodzene aj zdokonaľovanie informovania verejnosti.
Ľudské práva sa bytostne dotýkajú každého jednotlivca v spoločnosti, pretože majú podstatný význam pre jeho existenciu a kvalitu jeho života. Preto patrí k základným úlohám štátu zabezpečiť každému občanovi základné ľudské práva a slobody aspoň v rozsahu, v akom štát prevzal medzinárodné záväzky, a realizovať ich vnútroštátnymi prostriedkami a mechanizmom. Hodnotiacim kritériom kvality demokracie je predovšetkým to, ako sa v praxi rešpektujú garantované ľudské práva a slobody.
Súčasťou základnej stratégie ochrany ľudských práv pre súčasné tisícročie musí byť pozitívne rozvíjanie vzťahu medzi ľudskými právami a ekonomickým rozvojom v tom zmysle, aby sa zmiernila rastúca nerovnosť v rozdeľovaní a hrozba sociálnych nepokojov vo svete a v jednotlivých štátoch. Pre budúci rozvoj ochrany ľudských práv nestačia napríklad úvahy o práve človeka na život v takom zmysle, že ho nemožno svojvoľne zbaviť života. V podmienkach málo rozvinutých ekonomík, chudoby a hladu má toto právo rovnaký význam ako právo nezomrieť, živoriť či prežiť. Pozitívny prístup k právu na život znamená však úsilie o určitú kvalitu života, t.j. o život v dôstojných podmienkach. Ekonomické a sociálne konflikty sa spájajú s agresívnymi formami národnostných, etnických a rasových konfliktov a rovnako ako náboženský feudamentalizmus priamo ohrozujú základné ľudské práva a slobody.