Je všeobecne známe, že mnohí naši spoluobyvatelia rómskej národnosti žijú v podmienkach, ktoré je len ťažko nazvať ľudskými. Trápi ich chudoba, často hlad, ale aj ich sociálne návyky, ktoré im de facto znemožňujú sa z týchto nedôstojných podmienok vymaniť. Títo ľudia žijú často v provizórnych obydliach, ktoré azda ani nemožno nazvať domom, v nevyhovujúcich hygienických podmienkach, ich deti sú často hladné a o pravidelnom štúdiu, či aspoň chodení do školy nemôže byť ani reči. Takisto dospelí v prevažnej väčšine ostávajú nezamestnaní a teda rodina zostáva dlhodobo bez potrebných prostriedkov na uspokojenie čo i len základných potrieb.