Verejné výdavky sú ovplyvňované najmä vstupom Slovenska do Európskej únie, vládnymi stimulmi pre zahraničných investorov. Na aktuálny vývoj vo verejných financiách významne mala nezanedbateľný dopad aj daňová reforma, dôchodková reforma a fiškálna decentralizácia. V nasledujúcich niekoľkých rokov to bude stále viac demografický vývoj. Vstup Slovenska do Europskej únie mál primárne nepriaznivý účtovný dopad na slovenské verejné financie. Na celkovom objeme verejných výdavkov sa napriek znižovaniu váhy naďalej najviac podieľajú výdavky v štátnom rozpočte. Pre analytické a rozhodovacie účely dôležité priblížiť štruktúru celkových výdavkov verejnej správy podľa funkčného a ekonomického členenia. Závažnosť toho neznižuje ani fakt, že obdobne je tomu aj v mnohých západných krajinách. Stále príliš veľký podiel z verejných výdavkov na Slovensku ide na podporu niektorých podnikateľských subjektov. V minulom roku minuli inštitúcie verejnej správy až 11,1 % na hospodárske činnosti najmä cez rôzne transfery na dopravu, poľnohospodárom, ale napríklad aj ako stimuly pre zahraničných investorov. Hoci sa podiel týchto výdavkov mierne znížil oproti predchádzajúcemu roku tak ich objem na úrovni takmer 4,7 % HDP bol dokonca vyšší ako celoročný deficit verejných financií. Ich podiel je tak vyšší ako podiel na vzdelávanie zodpovedajúcich 4,4 % HDP. Väčšou deformáciou je že verejné výdavky na podporu niektorých podnikateľov, sú vyššie ako výdavky na základné funkcie vlády ako je vonkajšia obrana a vnútornú bezpečnosť spolu . Najviac prostriedkov smeruje na druhej strane na sociálne zabezpečenie a zdravotníctvo.