V informačnej ére, ktorá sa vyznačuje reťazovými zmenami, kontinuálnym procesom transformácie a stratou stability, je nepretržité učenie sa spôsobom adaptácie, pretože formálne vzdelanie rýchlo zastaráva. Znalostná ekonomika nie je postavená na jednorazovej rekvalifikácii, ale na permanentnom vzdelávaní.
Vzhľadom na možnosti komunikačných technológií sa mení štruktúra vzdelávacích
tokov. Učiteľ sa z prameňa znalostí stáva sprievodcom žiakov a študentov pri
vyhľadávaní poznatkov. Zatiaľ čo v minulosti nabádali učitelia žiakov k samostatnej
práci, v budúcnosti to bude učenie sa od iných študentov v skupine („spolu-štúdium“
namiesto samoštúdia). A naopak – zatiaľ čo v minulosti sa všetci žiaci museli učiť to
isté, v budúcnosti budú študijné plány individualizované.