Pravda, ktorú rečníci hlásajú, sa má páčiť. Pravdaže, treba odmietať sebectvo a márnomyseľnosť chápané ako motívy rečníka. Augustín, ktorý poznal hlbiny človeka a podrobne študoval rétoriku, sa k našej otázke vyslovuje takto: "Ľahko zavedieš, kam chceš, človeka, ktorý je potešený krásou tvojho prejavu. Nikoho nepohneš, keď mu je nepríjemné počúvať ťa. Preto chceme, aby nás ľudia počúvali nielen pre náš rozum, ale aj pre krásu našej reči." (De doctrina Christiana, l, 4, c. ll, cit. u 9/348.)