V EÚ sa používa definícia z roku 1984, ktorú prijala Rada Ministrov: „za chudobné sú považované tie rodiny, osoby, skupiny, ktorých prostriedky materiálne, kultúrne a sociálne sú obmedzené v takej miere, že ich životná úroveň sa znižuje pod akceptované minimum v krajine pobytu“.
Vo všeobecnosti je chudoba chápaná ako stav, kedy nedostatok hmotných prostriedkov nedovoľuje spotrebu.
Chudobu môžeme deliť na dve úrovne chudoby:
1. absolútna chudoba – stav, keď kvôli nedostatku prostriedkov nie sú uspokojované základné životné
potreby (bývanie, odev, jedlo) do takej miery, že je ohrozená samotná existencia človeka a hrozí mu smrť.
2. relatívna chudoba – stav, v ktorom jedinec, rodina alebo sociálna skupina uspokojujú svoje potreby
na výrazne nižšej úrovni ako je priemerná úroveň v danej spoločnosti, štáte.