Každý človek je odkázaný na pomoc pri rozvoji svojej osobnosti počas životného cyklu.
Starostlivosť je prirodzenou súčasťou pomoci. Starostlivosť môžeme charakterizovať aj ako aktivitu namierenú na človeka a jeho stránky existencie, nad ktorými ľudia nemajú žiadnu moc: - zraniteľnosť a závislosť – na svet prichádzame ako zraniteľní, čím vzniká naša závislosť na ostatných. Táto závislosť vznikajúca zo zraniteľnosti robí život človeka krehkým. Rovnako neovplyvniteľnou dimenziou existencie človeka je smrteľnosť.
Dnes má človek nárok na odbornú pomoc aj zo strany sociálneho pracovníka a to najmä v situáciách ako sú:
nezamestnanosť, chudoba, choroba (zdravotná alebo duševná), staroba
smrť živiteľa, úmrtie príbuznej či blízkej osoby, ale aj narodenie
strata rodiny, strata domova
rôzne formy sociálneho zlyhania (sociálna izolácia či sociálna exklúzia) a iné.