Témou tejto diplomovej práce je protekcionizmus. Protekcionizmus môžeme označiť ako vládne intervencie, ktorých cieľom je chrániť domáci trh. Jednotlivé štáty využívajú protekcionizmus z viacerých dôvodov. Medzi najčastejšie patrí optimálne clo, ochrana pracovných miest, vonkajšia nerovnováha, princíp reciprocity, dumping, nedospelé odvetvia, národná bezpečnosť či produkcia strategických komodít. Obchodná politika tiež býva ovplyvnená záujmami určitých malých skupín, ktoré disponujú značnou politickou silou a sú schopné presadzovať vlastné záujmy na úkor väčšiny obyvateľstva daného národa či spoločenstva. Protipól protekcionizmu predstavuje liberalizmus. Slobodný obchod znamená zrušenie celkovej ochrany vlastného trhu a tým uvoľnený prístup zahraničným subjektom. Jedná sa o odstránenie jak colných tak necolných prekážok obchodu.
Cieľom diplomovej práce je analyzovať protekcionizmus v súčasnej hospodárskej politike. Dňa 1. mája 2004 sa Česká Republika stala členom Európskej Únie a od tej doby je v oblasti obchodnej politiky súčasťou Spoločnej obchodnej politiky Európskej Únie a riadi sa podľa jej pravidiel. V rámci daného cieľa sa budem zaoberať vývojom akým protekcionizmus prechádza a kam smeruje. V práci sa pri popise konkrétnych opatrení protekcionizmu zameriam na identifikovanie subjektov, ktoré z jednotlivých nástrojov ochrany ťažia a naopak ktoré strácajú.
Analýzu začínam tým, že sa venujem histórii protekcionizmu a pohľadom jednotlivých škôl na tento fenomén. V priebehu posledných pár storočí sa navzájom striedali názory v prospech protekcionizmu a liberalizmu, pričom konkrétne školy pri stanovovaní obchodnej politiky zväčša reagovali na postavenie vlastnej krajiny v medzinárodnom obchode alebo na konečný stav, ktorý chceli tým ktorým opatrením docieliť (akumulácia bohatstva do rúk panovníka, ochrana domáceho nerozvinutého priemyslu, špecializácia vo výrobe atď.). V súčasnej ekonomickej teórii sa do popredia výrazne dostáva liberalizmus. Rastie presvedčenie o pozitívnych dopadoch slobodného trhu, odstraňovaní prekážok stojacich proti jeho rozvoju a o vhodnosti vzájomnej výmeny medzi krajinami.