Dnešná technická doba a technické vymoženosti si vyžadujú čoraz presnejšie a zložitejšie súčiastky. Tieto sa pri vysokej konkurencii musia vyrábať rýchlejšie a kvalitnejšie pri nižších nákladoch. V priemyselnej výrobe je kľúčovou funkciou pre kvalitu a hospodárnosť voľba technológie a jej zavedenie do výroby.
Obrábanie je časť výrobného procesu založeného na využití energie dodanej obrábaciemu stroju, ktorého činnosťou za spolupôsobenia strojového vybavenia a nástroja vzniká obrobok žiadaného tvaru, rozmerov a akosti povrchu odobratím určitého prebytočného množstva materiálu. V súčasnosti sa obrábanie podieľa približne 40 % na objeme strojárskej výroby. Pod pojem obrábanie nezahŕňame len opis alebo návod ako zhotoviť súčiastku odobratím prebytočného materiálu, ale aj objasňovanie a vysvetľovanie javov a faktorov existujúcich v procese obrábania. Optimalizácia procesu obrábania si vyžaduje obsiahnuť súbor poznatkov o správaní sa materiálu v procese obrábania, o javoch vzájomnej interakcie medzi nástrojom a obrobkom a o zmenách vlastností materiálu v procese obrábania. Najpoužívanejší spôsob obrábania je trieskové obrábanie, ktorého proces je veľmi rozsiahly. Prvá časť sa preto venuje tomu, čo toto obrábanie charakterizuje a to je trieska. Trieska je charakterizovaná tým, ako vzniká, koreňom a tvarom. Ďalej sa rozoberá metóda elektroerozívneho obrábania. Metódy elektroerozívneho obrábania sa začínajú v strojárenskej výrobe objavovať až v posledných rokoch. Základným prínosom pre elektroerozívne obrábanie je používanie nových technológií a pokrok v rozvoji obrábacích strojov NC. Tento spôsob možno využiť pri obrábaní vodivých materiálov. Väčšinou prebieha obrábanie v kvapalinovom prostredí. Elektroerozívna metóda obrábania je výrazným posunom v procese obrábania ťažko obrobiteľných materiálov, ale aj tvarovo zložitých a finančne i časovo náročných súčiastok.
Výsledkom mojej práce je zhrnutie poznatkov v danej problematike, hlavne elektroerozívneho obrábania, ktoré je publikované v menšej miere.