Začiatkom nášho storočia ľudia najčastejšie používali prirodzené, jednoduché a všade dostupné palivo - drevo. Zásoby dreva v lesoch boli postačujúce pre pokrytie vtedajších požiadaviek. Obrat nastal po objavení ropných ložísk a uvedomení si, aký úžitok nám prinesie využívanie ropy a fosílnych palív. Dnes, po mnohoročnom využívaní až drancovaní týchto zdrojov je už všeobecne známe, že systém Zeme je obmedzený, zásoby surovín a energie sú konečné a treba počítať s ich vyčerpaním. Riešením tohto problému by malo byť aj materiálové, resp. energetické zhodnotenie odpadu. Tým na jednej strane ušetríme primárne suroviny, palivá a energiu, na strane druhej znížime zaťaženie skládok. O uložení odpadu treba uvažovať až po vyčepraní všetkých možností jeho recyklácie, alebo termického zhodnotenia. Uvedená zásada by sa mala uplatňovať aj v prípade, že uvedené metódy zhodnocovania sú ekonomicky náročnejšie, ako sú náklady vynaložené na skládkovanie odpadu.