Seminárna práca: Životná múdrosť

Úvod

Arthur Schopenhauer (1788 - 1860) je predstaviteľom voluntaristického iracionalizmu. Základom jeho učenia je myšlienka, že podstata sveta sa vymyká oblasti rozumovosti a chápania rozumom, iracionálna. Tvrdí, že podstatou sveta nie je rozum, ale vôľa ako životné chcenie, nerozumné pudenie k aktivite života. Svet je založený na vôli, teda záleží od človeka, aký svet bude.
Vôľu chápe ako svetový princíp, je slepá, temná, živelná, bez cieľa a dôvodu. Existuje mimo priestoru a času, smeruje do prázdna, nemá zmysel, to je podstata jeho pesimizmu. Život by sa mal človek snažiť prežiť tak, že súcití s inými ľuďmi. Podľa Schopenhauera existujú dve cesty, respektíve vyústenia života: jedným je samovražda, ale tým by sme uznali víťazstvo vôle a druhým je asketizmus, teda odvrátenie sa od pôžitkov sveta.
Jeho dielo Životná múdrosť (Vydavateľstvo Svoboda, Praha, 1992) je preniknuté pesimizmom. Je to pesimizmus voči človeku ako samostatne mysliacej bytosti, jeho vlastnostiam i jeho schopnosti pohybovať sa vo svete, ktorý si vytvoril a ktorý sa snaží kontrolovať. Autor diela sa venuje rôznym pocitom a vlastnostiam človeka, sleduje vplyv napríklad samoty či fantáziu na jeho život. Dielo Životná múdrosť predstavuje praktickú príručku správania sa človeka v rôznych situáciách, charakterizuje vzťahy človeka s okolím i so sebou samým.
Cieľom mojej seminárnej práce bude porovnať Schopenhauerove názory na život s mojimi.