Človeku nikdy nie je jedno, či partner komunikuje s ním postojačky alebo poležiačky, či sedí alebo dokonca kľačí. Takisto mu nie je ľahostajné, či sa partner pri rozhovore otáča svojím telom k nemu, alebo či odvrátené telo hovorí: ,,Nudím sa, nemám záujem.“ Sú to mimoverbálne znaky, ktoré vždy treba započítať do rozhovoru. Ak všetci komunikujúci zaujímajú rovnakú polohu, neovplyvňuje to rozhovor natoľko, ako keď majú rozdielne polohy tela.
Prenášaním informácií vyjadrených polohou a držaním tela, ako aj konfiguráciou jeho častí, sa zaoberá posturika, resp. posturológia. Poloha tela, ktorú človek v akejkoľvek chvíli zaujme, prezrádza veľa o ňom samom. Celé naše telo vysiela k iným signály, ktoré, ak sú ľudia dostatočne vnímaví a citliví v ich dešifrovaní, im prezradia, čo si človek myslí, či naozaj pevne verí v to, čo hovorí.
Telo vysiela informácie typu: poď bližšie, nechoď sem, chcem odísť, chcem pristúpiť bližšie, som unavený, znechutený. Ženy a muži často vysielajú k opačnému pohlaviu správy o svojej príťažlivosti/nepríťažlivosti, atraktívnosti/neatraktívnosti. Z postoja a držania tela sa dá vyčítať aj stupeň sebavedomia, pocity menejcennosti, hnev, nervozita, radosť, šťastie.