Téma 1. svetovej vojny je v slovenskej literatúre veľmi frekventovaná. Svoj pohľad na obdobie vojny spracovali ako prví spisovatelia realistickej generácie a teda aj Pavol Országh Hviezdoslav. Jeho reakciou na vojnu bolo veľké dielo s názvom Krvavé sonety.
Tento cyklus sa skladá z 32 sonetov (sonet je strofická úprava veršov 4 + 4 + 3+3, v autorovej skladbe 4 + 4 + 6). V básnickej skladbe nájdeme tieto výrazné motívy: spev o krvi, obraz vojny, obžaloba ľudstva a kresťanstva, hľadanie vinníka, úvaha o mieri, Slovanstvo a Slováci, privolávanie mieru.
V prvom speve hovorí básnik o krvi. Ale nie o tej, ktorá sa skrýva v tvári dievčat ozdobenej rumencom, ale o tej, ktorá je symbolom skazy, smrti a utrpenia:
„Lež o krvi, čo vybúšila v hnev,
i zúri-búri, ohňom páli, vlečie