Seminárna práca: Prečo verejnosť vníma činnosť spravodajských služieb ako príťažlivú a zároveň odpudzujúcu
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:64,6 %
- Typ:Seminárna práca
- Univerzita:Paneurópska vysoká škola
- Fakulta:Fakulta práva
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Právo
- Predmet:Spravodajské služby
- Autor:katkarina22
- Rozsah A4:6 strán
- Zobrazené:1 225 x
- Stiahnuté:23 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:24103
- Posledna úprava:15.05.2009
Úvod
Spravodajské služby, alebo špionáž sprevádzajú ľudskú spoločnosť už viac ako dve tisícročia. Jedným z dôkazov o ich existencii už v dobách staroveku je aj dielo čínskeho Majstra Suna o čínskom bojovom umení. „Špionáž onedlho prekročila hranice vojenstva a stala sa súčasťou diplomacie a iných foriem politického boja v zahraničí a neskôr aj vo vnútornej politike.“ Spravodajské služby mali v dejinách ľudstva svoje významné miesto aj keď väčšinou bez oficiálneho uznania za ich prácu. Na konferencii v Bruseli, v roku 1774 bola špionáž uznaná ako povolený prostriedok vedenia ozbrojeného konfliktu.
Záujem verejnosti o spravodajské služby postupne vzrastal a k ľuďom sa dostávali často neobjektívne a skreslené informácie, podávané vo veľkej miere prostredníctvom médií. Ľudia často a radi pozerajú na činnosť spravodajských služieb skrz prsty ako na donášačstvo, vyzvedačstvo, špehovanie a pod. S týmto negatívnym ponímaním verejnosti môže mať úzky súvis najmä utajenosť pôsobenia spravodajských služieb ale aj následok bývalých režimov v postkomunistických krajinách. Práve dezinformovanosť vyvoláva často u ľudí skreslené vnímanie skutočnosti a vedie k vytvoreniu predsudkov o ich fungovaní na princípe ľudskosti a v súlade s pravidlami demokracie.
Spravodajské služby, alebo špionáž sprevádzajú ľudskú spoločnosť už viac ako dve tisícročia. Jedným z dôkazov o ich existencii už v dobách staroveku je aj dielo čínskeho Majstra Suna o čínskom bojovom umení. „Špionáž onedlho prekročila hranice vojenstva a stala sa súčasťou diplomacie a iných foriem politického boja v zahraničí a neskôr aj vo vnútornej politike.“ Spravodajské služby mali v dejinách ľudstva svoje významné miesto aj keď väčšinou bez oficiálneho uznania za ich prácu. Na konferencii v Bruseli, v roku 1774 bola špionáž uznaná ako povolený prostriedok vedenia ozbrojeného konfliktu.
Záujem verejnosti o spravodajské služby postupne vzrastal a k ľuďom sa dostávali často neobjektívne a skreslené informácie, podávané vo veľkej miere prostredníctvom médií. Ľudia často a radi pozerajú na činnosť spravodajských služieb skrz prsty ako na donášačstvo, vyzvedačstvo, špehovanie a pod. S týmto negatívnym ponímaním verejnosti môže mať úzky súvis najmä utajenosť pôsobenia spravodajských služieb ale aj následok bývalých režimov v postkomunistických krajinách. Práve dezinformovanosť vyvoláva často u ľudí skreslené vnímanie skutočnosti a vedie k vytvoreniu predsudkov o ich fungovaní na princípe ľudskosti a v súlade s pravidlami demokracie.