V histórii bol vplyv človeka na prírodné prostredie obmedzený, mal skôr lokálny či regionálny dosah. Na celej planéte sa však neustále odohrávali rozsiahle prírodné javy, ktoré označujeme ako katastrofy. Katastrofy sú obvykle spájané s ľudskou spoločnosťou, prinášajú pohromu, utrpenie, smrť.
Voda je život. Všetky živé organizmy na našej planéte sú odkázané na vodu - telá rastlín a živočíchov obsahujú viac ako 75 % vody, v tele dospelého človeka je jej 60 %. Rovnomerný a voľný kolobeh vody v životnom prostredí je nevyhnutný na prežitie globálneho ekosystému.
Naša planéta je asi z dvoch tretín pokrytá vodou. Žiaľ, pitná voda tvorí len 1 %. Môže za to civilizácia - teda my sami. Každoročne sa dostáva do oceánu 2,6 mil. kg arzénu, 2,5 mil. kg zinku, 81 000 kg ortuti, 3 700 kg olova, miliarda kg odpadov z domácností, atď.
Človek je vodou tvorený a vodu potrebuje pre svoj život.
Človek sa skladá zhruba z dvoch tretín z vody, a preto je voda pre neho veľmi dôležitá. Avšak to, čo pijeme ako pitnú vodu, nás dokáže o 20 - 30 rokov zabiť. Mladým ľudom je to zatiaľ jedno, ale starším už začína na zdraví čím ďalej tým viac záležať. Najhoršie sú na tom deti, pretože dokážu zachytiť najviac nečistôt, ktoré sa im ukladajú v tele. Päťdesiatročný človek už má v tele 2 - 3 kg usadenín, ktoré spôsobujú kôrnatenie ciev, tepien, mozgu ...
Názory typu "to už by som nesmel nič piť a jesť", "na niečo umrieť musím", " predsa by nám neklamali", "všetky balené vody predsa musia spĺňať normy", "voda bez minerálov ma predsa zabije", "moji rodičia pili túto vodu celý život a sú zdraví", "filter je drahý", "chlór ale zase tak vel'mi nevadí" a pod. sú scestné a nesvedčia o súdnosti a inteligencii.