Ak by sme sa na to spýtali veľkých filozofov, dostali by sme možno od každého trochu inú odpoveď. Všetko môže byť predmetom filozofie, čo sa týka sveta okolo nás a človeka. Týmto sa zaoberajú i iné vedy, ale filozofia snaží sa ich zaradiť do všeobecných súvislosti, hľadá ich spoločný zmysel a spája výsledky jednotlivých vied v jednotný obraz sveta, svetotonázor. Nie je jednoduché definovať filozofiu. Filozofia je pojem, ktorý vznikol historicky a stále sa ešte vyvija. Práve problémy, ktoré sa vynorili pri vývoji ľudského ducha a pokusy ich riešiť tvoria vlastný predmet filozofie.
Immanuel KANT na konci svojho života sa vyjadril, že svojim dielom chcel dať odpoveď na tri otázky :
Čo môžeme vedieť - čo máme vedieť - v čo smieme veriť
Ide totiž o otázky, ktorými sa zaoberal a zaoberá každý mysliaci človek. Prvá otázka sa týka ľudského poznania, aký je svet a čo o ňom môžem vedieť. Druhá otázka sa týka ľudského jednania, ako mám viesť svoj život, o čo sa môžem a mám rozumne usilovať, ako sa mám chovať k iným.
Tretia otázka sa týka ľudskej viery, pýta sa na veci o ktorých sa nevie, či je možné o nich niečo presné zistiť, ale ktoré na nás doliehajú, ak chceme dať nášmu životu nejaký zmysel. Existencia vyššej moci, nesmrteľnosť, slobodná vôľa, ale aj otázky súvisiace s náboženstvom sú tiež predmetom filozofie.
Keby sme sa chceli pozrieť na dejiny filozofie z hľadiska týchto otázok, zistili by sme, že sa objavovali v opačnom poradí, ako ich nachádzame u Kanta. Človek sa najprv začal zaujímať o otázky života a smrti, posmrtného života, Boha alebo božstiev. Z nich potom vyplynuli otázky hľadania nejakých zásad správania, snaha o poznanie, čo je pre človeka užitočné a o poznanie mravných zásad a až potom sa objavili otázky o možnostiach, prostriedkoch a hraniciach ľudského poznania.