Napriek mnohopočetným zmenám, ktoré prekonali mediálne inštitúcie a technológie, ale aj sama spoločnosť, sa diskusie o spoločenskom význame médií zmenili len veľmi málo.
Viera v moc masových médií je založená na pozorovaní ich vplyvu a dopadu. Snáď najväčším príkladom môže byť prvá svetová vojna, počas ktorej bola tlač a film mobilizované do služieb národného záujmu víťazných mocností.
Neuplynula ani tretina storočia a názor že osveta má moc prostredníctvom médií ovplyvňovať širokú verejnosť sa pevne zakorenil.
Na konci 19. a začiatku 20.storočia spoločnosť prechádzala veľkými zmenami. Pomalší,tradičný a pospolitejší spôsob života ustupoval a nahradzoval ho rýchlejší mestský život, spojený s industrializáciou a urbanizáciou. Pretože šlo predovšetkým o spoločenské a ekonomické zmeny, možno noviny a ostatné médiá určené širokým masám považovať za faktory , ktoré prispeli k úpadku morálky, či individuálnej zločinnosti. Napriek tomu masové médiá disponovali dostatočnou silou na to, aby mohli podporiť novú podobu súdržnosti, demokratickú politiku a hnutia za sociálne reformy.