Referát: Šťastie

Šťastena je dáma neposedná a vrtkavá. Nikto nevie kedy sa zjaví a ako dlho vydrží. Od nepamäti ľudia vyvolávali šťastie a zhotovovali si talizmany ako skrytú zálohu priazne šťasteny. Všetci dobre poznáme ak si chceme udržať šťastie naklonené, ten známy rituál – trikrát zaklopať na drevo. Určite neprehliadneme známy symbol šťastia – podkovu, zavesenú na dome alebo aute, zdvihnutý sloní chobot, štvorlístok nájdený v koberci ďateliny. To všetko sú znamenia šťastia, ako sa nám dochovali po celé generácie, pričom ich skutočný pôvod nám ostal zahalený. V skutočnosti asi málokto ešte dnes verí, že jeho pocit šťastia prichádza odkiaľsi z neznáma, v závislosti od vrtošivej náhody. Šťastie „.. stav psychického uspokojenia a radosti z dosiahnutia cieľa
v danej prítomnej chvíli, charakteristika životnej činnosti človeka v jej totalite, je hodnotením celej životnej činnosti a potom pocitom uspokojenia z nej“ „Prejav, dôsledok plného rozvinutia ľudských možností, cieľ ľudského konania. Stav najväčšej vnútornej spokojnosti s podmienkami vlastnej existencie, plnosti a pochopenia života a uskutočňovanie svojho ľudského poslania. Za hľadanie vhodných prostriedkov k zaisteniu trvalého šťastia zodpovedá každý sám. V tom je obsiahnutá trvalá aktivita človeka a šťastie je odmenou za najvyššiu aktivitu ducha, je splnením úsilia osobnosti. Pojem šťastia má normatívno-hodnotový charakter. Závisí od toho, aké kritéria na svoj vlastný život si človek stanoví, ako si postaví hodnotový systém a v čom vidí ľudské poslanie.“