Podľa W. Wundta, zakladateľa psychológie, sa do konca 19. storočia objavovali dve definície psychológie:
1.psychológia je veda o duši,
2. psychológia je veda o vnútornej skúsenosti.
Prvá definícia zodpovedala etimologickému významu slova psychológia, ktoré je zložené z gréckych slov psyché /duša/ a logos /veda/. Od definície psychológie ako vede o duši sa v ďalšom vývoji psychológie upúšťalo /napr. Wundt definoval psychológiu ako vedu o vedomí/.
Druhá definícia psychológie má niekoľko variantov. Vnútornou skúsenosťou sa rozumelo subjektívne spracovanie exogénnych a endogénnych podnetov. Niektorí autori uvažovali o pojme ,,čistej skúsenosti“, aby z pojmu skúsenosť vylúčili jej vonkajšiu intencionalitu /t.j. predmetnosť/.