text sa zaoberá životnými príbehmi ľudí, ktoré očarili Foucalta k napísaniu týchto „noviel“, pretože práve tieto príbehy naňho zapôsobili oveľa väčším citovým dojmom, než hocijaká iná literatúra
práve kvôli tejto intenzite sa rozhodol pozbierať niekoľko podobných textov, zrodila sa u ňho myšlienka antológie, ktorá nemala jasne vymedzene ciele
ide o príbehy z rokov 1660 – 1760, príbehy z archívov uväznených, policajných archívov, kráľovské zatykače
sformuloval si nejaké pravidlá:
a.) postavy skutočne existovali
b.) existencie boli neznáme a nešťastné
c.) sú rozprávané čo možno najkratšie
d.) príbehy sú skutočnou súčasťou histórie existencií, ich nešťastia, zúrivosti, či neistého šialenstva
e.) zo zrážky týchto slov sa v nás má zmiešať krása s hrôzou