Kategória ľudských práv a ich ochrana sa spája s históriou vývoja ľudskej spoločnosti. Filozofických názorov a právnych fikcií. Z týchto aspektov vnímame ľudské práva aj dnes a transformujeme ich do dnešných súvislosti. V najstaršej histórií korene rešpektovania ľudských práv siahajú do obdobia antiky. Pôvod ľudských práv sa tu spájal s ľudskou spoločnosťou, vyjadrujúc tak úctu k ľudskej bytosti. Boli to rôzne prirodzenoprávne teórie, vychádzajúce z toho, že práva jednotlivca sú odvodené z prírody a z filozofie humanity a nemôže ich nik zmeniť. Preto spoločnosť musí rešpektovať prirodzené práva jednotlivca, a to bez ohľadu na to, kto ju reprezentuje.
V antickom učení patrili medzi zástancov týchto teórií napríklad Sokrates a Platón. Platón prispel v doktrinálnom poznaní k jasnému rozlíšeniu medzi ideálmi kultúrou, či tradíciami a k tomu, že sa utvorila koncepcia univerzálnych a večne platných noriem a hodnôt. V stredoveku sa objavila mladšia, kresťanský orientovaná vetva tohto učenia. Hoci je označovaná rovnako, vychádza z odlišnej koncepcie. Prirodzené rovnoprávne postavenie všetkých ľudí odvodzuje od rovnakého postavenia v zmysle kresťanského učenia ako deti jedného boha.