Človek je súčasťou prírody. Príroda je prvým predpokladom života človeka. Počas svojho vývoja človek prácou pôsobil na prírodu, prírodu si prispôsoboval tak, aby boli jeho potreby uspokojované.
Človek si vytvoril etiku ako nástroj na skúmanie toho, čo je pre neho v živote dôležité, na skúmanie morálky. Vývojom spoločnosti sa požiadavky na morálku menia.
Dnešná ekologická kríza signalizuje, že sa s prírodou nezaobchádzalo tak, aby aj iné generácie po nás mohli využívať všetky zdroje, ktoré príroda dáva. Na prírodu sa prihliadalo tak, že si každý myslel, že je nevyčerpateľná. Príroda nám dávala, poskytovala čo sme od nej potrebovali, no ľudia nedávali prírode nič naspäť. Prírodu za morálny subjekt nikto nepovažoval.