1. KULTÚRA V TEÓRII
„Kultúra je stará ako ľudstvo samé. Až s kultúrou a za jej pomoci vystúpili naši dávny, spočiatku nám len málo podobný predkovia zo sveta prírody do sveta ľudského a stal sa človekom. Preto im vytvorená kultúra je jeho obrazom, prejavuje sa v ňom základný rozdiel medzi ľudským a prírodným.“1 Svoje miesto vo svete obklopujúcou prírodou si začal človek uvedomovať až postupne, zrovnávaním rozdielu medzi ostatnými tvormi a jeho samotným. Zákonitosti kultúrneho vývoja nejde osvetliť jen obyčajnou aplikáciou obecných zákonov dialektiky na oblasť kultúry. Pokiaľ nie je presne vymedzená hranica skúmanej oblasti, jej rozsah i obsah a predmet teórie, ani správna metóda nemôže byt sama základom formovania vednej disciplíny.
Čím zložitejší je proces utvárania kultúry, tým širší a stále bežnejší je požívanie tohto pojmu kultúra v našom každodennom živote. Stretávame sa s ňou v časopisoch, v rozhlase i televízií, kde sa však nikto nezamyslí nad obsahom pojmu zrkadlo kultúry, kultúrny prehľad, kultúrna hliadka, atď.
Kultúra sa však operia o výsledky rady spoločenských vied. Zaujíma významné postavenie medzi vedami skúmajúcich najobecnejšie zákonitosti pohybu prírody, spoločnosti i vedomie. „Rozvoj kultúry bol podmienení veľkými premenami, zasahujúcimi do utvárania nových spoločenských vzťahov.“2 Skutočnosť, že kultúra je mladým vedným odborom, sa prejavuje i vo vyjasňovaní názvu tohto odboru.