Potreba ľudstva riešiť stále väčšie a komplexnejšie matematické či fyzikálne problémy si vynútila vznik tzv. automatizovaných výpočtových systémov, ktorých funkcia spočívala zo začiatku len v prostom zaznamenávaní a neskôr v zaznamenávaní ale aj v následnom spracovaní zadaných premenných. Od jednoduchých počítadiel, cez kľukou ovládané mechanizmy, ktoré v sebe obsahovali brilantne do seba zapadajúci systém ozubených kolies a pier, sme sa cez elektrónkové halové počítače za pomoci objavu a rozmachu polovodičových kremíkových súčiastok dostali až do doby dnešných číslicových počítačov. Za priekopníka v tejto oblasti sa všeobecne považuje americký matematik maďarského pôvodu John von Neumann (rodený János von Neumann), ktorý už v období elektrónkových počítačov navrhol koncepciu číslicového počítača, ktorá sa v prevažnej miere s malými vylepšeniami využíva dodnes.