Ak dôjde k surovému fyzickému týraniu, závažnému zanedbaniu alebo sexuálnemu zneužitiu dieťaťa, ide o veľmi otrasný čin, ktorý vždy súvisí so sociálnou alebo osobnostnou patológiou. Presne definovaná a celkom špeciálna psychoterapia takto postihnutého dieťaťa neexistuje, rovnako ako neexistuje určitá psychoterapeutická škola, ktorá sa zaoberá práve týmto problémom. Rozsah a potreba psychoterapie v týchto prípadoch /psychoterapiu môže sociálny pracovník vykonávať ten po absolvovaní akreditovaného psychoterapeutického výcviku a zápise do Zoznamu psychoterapeutov Slovenska, pozri kapitolu č. 1.5/ sú závislé na veľa premenných, ako je vek a pohlavie dieťaťa, spôsob a doba zneužívania, či ide o zneužívanie dieťaťa cudzím človekom alebo niekým, koho pozná, niekým z jeho rodiny, ďalej veľkosť miesta bydliska, zloženie rodiny a pod. Za vhodné sa považujú napr. techniky nedirektívneho prístupu /Rogers, Katatýmne - imaginatívna terapia, Rodinná terapia/. U dospelých, ktorí boli v detstve zneužívaní, sú dobré výsledky s hlbinne orientovanými technikami psychoterapie.