V minulosti patrila pozornosť k málo rozpracovaným problémom vzhľadom na vplyvy behaviorizmu a geštaltizmu. Behavioristi totiž pozornosť neuznávali a redukovali ju na reflexné prispôsobovanie sa organizmu k prichádzajúcim podnetom, pričom pripisovali dôležitú úlohu motorickému zameraniu. Geštaltisti svoj psychologický prístup k pozornosti vysvetľovali pomocou figúry a pozadia, v podstate pomocou vlastností vnemového poľa a termín pozornosť vynechávali. Pocity, vnemy, pamäť, myslenie, predstavy sú psychické procesy, ktoré majú svoj špecifický obsah. Pozornosť takýto špecifický obsah nemá, ale prejavuje sa vo vnímaní, myslení, pamäti a v iných kognitývnych procesoch. Tieto procesy vystupujú ako činnosť zacielená na objekt. Človek v bdelom stave vždy niečo pozoruje. Zo všetkých podnetov, ktoré pôsobia na naše analyzátory si uvedomujeme len niektoré. Niektoré predmety človek starostlivo pozoruje, iné si nevšíma.