Na skutočnosť (1), že sa dieťa dostalo do kontaktu s drogou, vás niekedy upozorní zmenený výraz tváre, nezvyčajný zápach jeho tela, rôzne tuby, ampulky či fľaše nachádzajúce sa medzi jeho vecami, balíčky vaty, sviečky, obhorená lyžica, semienka v podšívke vreciek, injekčné ihly či striekačky, cigaretové papieriky, rôzne tabletky či fľaštičky od liekov.
Odchýlky v správaní, ktoré už súvisia s nadmerným užívaním, prípadne so zneužívaním drog, nie sú spočiatku nijako mimoriadne nápadné. Prejaví sa to prudkým poklesom záujmu o školu alebo o prácu, zužovaním okruhov záujmov, výraznou emocionálnou labilitou a afektívnou výbušnosťou, náladovosťou a častou nevrlosťou. V rodinnom kruhu sa dieťa správa podráždene, antiautoritársky uzatvára sa do seba a odťahuje sa od pozitívnych spoločenských aktivít. Rodičia sa sťažujú, že ich syn alebo dcéra sa často vzďaľuje z domu, neskoro prichádzajú domov, nerešpektujú ich rady a pokyny, vyhľadávajú pochybných kamarátov alebo partiu, od ktorých sa vracajú nápadne rozjarení alebo naopak, nápadne utlmení. Často to charakterizujú takto: “Akoby bol opitý, ale nebolo z neho cítiť alkohol.“.